Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov Zeus. Musím povedať, že si vybral krásny ostrov a stojí za to aspoň raz za život sa tam vybrať. Kto má rád okrem leňošenia pri mori aj trochu cestovania príde si na svoje.  Najlepšie urobíte, ak si na pár dní požičiate auto a vydáte sa na vlastnú päsť objavovať vysoké hory, tyrkysové lagúny a ospalé grécke dedinky.
Menšie auto Vás vyjde na 30-40 € na deň, pričom sa viac oplatí využiť miestne požičovne ako predražené hotelové služby. Ono sa to nezdá, ale Kréta je dlhá až 260 km a precestovať ju celú za jeden dovolenkový pobyt je nemožné. My sme sa sústredili na jej krajšiu - západnú časť.


Hviezdičkou sú označené miesta, ktoré sme navštívili.

Celé severné pobrežie lemuje niečo ako diaľnica, ktorá má však len šírku jedného jazdného pruhu. Autá jazdia jedným kolesom za krajnicou a umožňujú tak rýchlejším vozidlám predchádzanie. Treba si zvyknúť na trochu divoký štýl jazdy domácich s častým vytrubovaním. Krétske stiga-stiga (pomaly-pomaly) platí všade len nie na ceste. Málokto tu dodržiava predpísanú rýchlosť. Za tie tri dni sme najazdili vyše 800 km a policajtov sme videli len raz. Aj to len sedeli v aute kúsok od nášho hotela. Ale pravdu povediac ani nehodu sme na cestách nevideli za celý čas žiadnu.





Prvý deň sme sa vybrali do strediska Paleochora na južnej strane ostrova pri líbyjskom mori. Cesta viedla popri Chanii a potom kľukatými cestičkami cez hory smerom na Kandanos. Míňali sme niekoľko krétskych dediniek. Všetky sa vyznačovali tým, že pomedzi domy mohlo prejsť nanajvýš jedno auto. Obvykle nasledovalo niekoľko prudkých zákrut  cez centrum obce a po cca 100 metroch ste boli mimo obce na „poriadnej“ širokej ceste. Cez obce sa zrejme v minulosti cestovalo len koňmo, alebo na somároch a neskôr už bol problém cestu rozširovať kvôli postaveným domom. Takže, ak išlo v obci auto oproti, znamenalo to takmer vždy cúvanie na začiatok obce. Takmer v každej dedinke sme narazili na tavernu, obchod a sem-tam na benzínku. Ťažko povedať, čím sa ľudia v týchto horských obciam môžu živiť. Okrem chovu kôz (tých je všade plno) ma iný spôsob ako tu existovať nenapadol. Zrejme to bude jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia z Kréty odchádzajú  za životom na pevninu a najmä do Atén.



PALEOCHORA

Paleochora je krásne a typicky krétske prístavné mestečko so super atmosférou. Veľmi sa mi zapáčila a vedel by som si predstaviť, že tu raz strávim hoci aj celú dovolenku. V samotnom mestečku je viacero obchodov so suvenírmi, cestovné agentúry, taverničky.



V záhradnej taverne – pizzérii Niki sme si dali výbornú pizzu, ktorú kreténska ženička pripravila priamo pred nami a upiekla v peci na dvore. 



V západnej časti Paleochory sa nachádza krásna piesková pláž dlhá asi 1 km. Najzápadnejšiu časť okupujú nudisti a zvyšok je vyhradený pre textilákov. Kúpanie bolo veľmi príjemné, pláž ocenená modrou vlajkou bola vybavená všetkým potrebným k príjemne strávenému dňu.



Na popoludnie sme mali naplánovanú lagúnu Elafonisi. Hoci na mape sú tieto dve miesta len kúsok od seba, trvalo nám asi hodinu a pol než sme sa tam dostali. Hlavným dôvodom však bolo, že sme ignorovali najrýchlejšiu cestu cez Milli, ako nás posielala navigácia a vybrali sme sa cez hory smerom na Voutas. Cesta to bola síce krásna, ale plná napadaných kameňov. Nikde sme nestretli žiadne auto a pripadali sme si ako pravý objavitelia Kréty. Po pár kilometroch sme narazili na odbočku Elafonisi s nápisom 17 km.  Zľakli sme sa však zlej cesty, extrémneho klesania a tak sme sa po pár metroch radšej vrátili na našu hradskú .  To však znamenalo urobiť 45 km obchádzku cez hory.



Čo ma veľmi zaujalo boli nádherné, rozkvitnuté ružové a biele oleandre lemujúce diaľnicu, ale i ostatné krétske cesty. Ozajstná, skoro až gýčová krása. Domáci ich vraj vysádzajú zámerne, pretože sú jedovaté a zabraňujú tak zveri, aby sa dostávala na cesty. 



ELAFONISI

Elafonisi...ak niekde na zemi existuje raj, tak sa určite volá Elafonisi. Krajšiu pláž a príjemnejšie miesto som zatiaľ nikde na zemi neobjavil. Voda v tejto zeleno-modrej lagúne má najmenej 30 – 35 °C. Hĺbka vody je len 30-40 cm, ak si však chcete zaplávať, zájdete do hlbšej kryštáľovo čistej vody mimo lagúnu.  Tá už nie je tak horúca, ale plávanie je nádherné, nikde žiadne vlny, nikde žiaden kamienok, len číry biely piesok, ktorý na brehu dostáva krásne ružové sfarbenie aké som nevidel nikde inde. V čase od 11,00 do 16,00 je tu pomerne veľa ľudí, hlavne z autobusových zájazdov. Všetci sú ovešaní fotoaparátmi a fotia sa tu ako o život. Na samotnej pláži nájdete viacero obchodíkov s predraženými potravinami, suvenírmi. Dve lehátka so slnečníkom si možno prenajať za 7 Eur na deň. Asi Vám však nebudú treba, lebo lagúna si Vás podmaní tak, že namiesto ležania na lehátku sa budete radšej  „rochniť“ v teplej vode lagúny a vychútnavať si tieto „prírodné kúpele“ so všetkou krásou naokolo. Jediným negatívom sú 20-30 minútové rady na WC v exponovaných častiach dňa.



Zostali sme asi do 19,00. Vtedy už na pláži bolo minimum ľudí a teda nastal najlepší čas urobiť si tiež nejaké fotky na pamiatku.









Naspäť na Kavros sme sa vracali horskou cestou ponad more smerom na Platanos. Cesta je krásna, dohnali nás však mraky, ktoré nám zatienili výhľad na hory a na more navôkol. V dedinke Amigdalokefali sme však nafotili pekný kostolík ponorený do mraku, cez ktorý presvitalo more nasvietené zapadajúcim slnkom. Spolu so šikmookou fotografkou, ktorá si tento úkaz všima ako prvá sme cvakali ako diví.





PLAKIAS

Plakias je väčšie stredisko s peknou pieskovou plážou a reštauráciami na brehu mora, rovno oproti pláži. Podobne ako v Paleochore i tu je časť pláže (pri skale) vyhradená nudistom. Po okúpaní sme si v blízkej taverne dali vynikajúci gyros a pizzu.





PREVELI


Pokračovali sme smerom k Preveli. Už to bol v podstate len kúsok cesty. Najprv sme vystúpali autom vysoko k slávnemu kláštoru Preveli. Tento zohral významnú úlohu počas 2 sv. vojny v čase národnooslobodzovacieho boja. Socha mnícha so samopalom v ruke, to sa len tak nevidí. Do kláštora sme nešli, potešili sme sa okom po okolí, po mačkách leňošiacich v tieni stromu, po kozách a poníkoch pasúcich sa hneď vedľa.





Kvôli samotnej pláži bolo nutné zaparkovať asi 1 km nižšie pod kláštorom a nasledoval prudký zostup po 470 schodoch smerom dole k moru.



Pláž  Preveli je známa tým, že priamo na nej sa do mora vlieva sladkovodná riečka lemovaná palmovým lesíkom.  Môžete si tak vychutnávať kúpanie v slanej i sladkej vode, alebo v mixe oboch vôd v mieste kde sa riečka stretáva s morom. Na moje počudovanie voda v riečke bola asi o 2 stupne chladnejšia ako more. Samotná pláž je kamienková. Kamienky sú drobné, sú i vo vode a sú nepríjemne hranaté. Zle sa po nich chodilo. Bola to vlastne jediná pláž na Kréte, kde sme potrebovali obuv do vody.





Nasledovalo povinné fotenie pri známej skale v tvare srdca, ktorá trčala z mora a potom už „len“  výstup nazad k parkovisku. K môjmu prekvapeniu sme to zvládli za slušných 15 minút. Cesta do Kavrosu cez Armeni už ubiehala veľmi rýchlo. Bola na krétske pomery luxusne široká. Ďalší pekný deň bol za nami.



GRAMVOUSA A MODRÁ LAGÚNA BALOS

Fakultatívny výlet Gramvousa a modrá lagúna Balos stál v našom hoteli 42 Eur na osobu. Rovnaký výlet ponúkali cestovky v meste za 28 Eur. Jednalo sa o cca 1,5 hodinovú prepravu autobusom z Georgioupoli do Kiskamosu, nalodenie na obrovskú výletnú loď (600 pasažierov) a hodinovú plavbu k pevnosti Gramvousa. Na lodi výdatne fúkal vietor. Jediný uzavretý priestor bol na prvom podlaží a ten bol beznádejne obsadený. Cestujúci na dvoch zvyšných podlažiach museli ten vietor strpieť.



Po pristáti na ostrove Gramvousa sa časť pasažierov rozhodla pre kúpanie na peknej pláži a zvyšných pár stovák výletníkov sa vybralo hore k pevnosti. Bolo treba zdolať vyše 400 schodov. Pevnosť slúžila v 19. storočí pirátom. Počas dvoch rokov potopili 155 lodí, až kým sa mocnosti rozhodli zakročiť. Výhľad z pevnosti bol veľmi pekný.







Po zostupe a nalodení nasledovala 15 minútová plavba k modrej lagúne Balos, kde trávila medové týždne po svadbe aj princezná Diana a princ Charles. Lagúna je krásna, hoci pomerne malá. Dali sa tam loviť biele mušličky. Po celý čas však fúkal ten nepríjemný vietor, ktorého sme sa nezbavili ani tu.





Po asi 2-hodinovom kúpaní sme sa znovu nalodili a nasledovala hodinová plavba do Kiskamosu a návrat autobusom do Georgioupoli.

CHANIA - HLAVNÉ MESTO ZÁPADNEJ PROVICIE

Chania je spolu s Rethymnom jedno z najkrajších miest Kréty. Leží na severnom pobreží v juhovýchodnom rohu zátoky Chania v Krétskom mori. Staré mesto je obohnané 3 km dlhou mestskou hradbou zo 16.storočia. Na severe sa nachádza benátsky prístav s majákom, s objektami z roku okolo 1500. Mesto má špecifickú atmosféru, úzke uličky, množstvo obchodíkov a architektúru, ktorá je zmesou arabskej a benátskej. Videli sme tu dokonca i zaujímavú mačku s rôzne zafarbenými očami.









Čo dodať na záver? Kréta je naozaj nádherná. Je len málo ostrovov v Európe kde priamo od mora z nadmorskej výšky 0 môžete obdivovať hory vysoké takmer 2500 metrov.  Rád by som sa tu ešte niekedy vrátil a vykúpal sa v lagúne Elafonisi...


Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre !

ľudom sa článok páči