Andalúzia je historické územie na juhu Španielska. Navštívili sme ju v rámci letnej dovolenky 2012 a zanechala v nás naozaj krásne spomienky. Počas pobytu sme okrem slnenia navštívili Gibraltar (samostatný článok), Nerju, Rondu, Granadu a Marbellu.



Prevažnú časť pobytu sme strávili v nádhernom hoteli Marinas de Nerja, ktorý by som sa nebál odporúčať aj náročnejším dovolenkárom.







Vynikajúce hotelové služby spestroval každý večer kultúrny program. Užili sme si napríklad i ukážky miestneho tanca Flamenco.



Priamo nad hotelom sa týčil kopec Punta Lara s vilovou štvrťou, kam sme chodili na prechádzky. Podľa poštových schránok bolo vidieť, že mnohé vilky boli vlastnené angličanmi, ktorí tu trávili dovolenky, alebo dôchodok. Lacné Španielsko s príjemnou klímou musí byť pre nich lukratívne





2 km od hotela sa nachádzalo mestečko Nerja. bolo úžasné hlavne večer, keď sa zažínali pouličné lampy. Vtedy to tam žilo a malo to šmrnc. Množstvo obchodíkov so suvenírmi, reštaurácie so stolmi na uliciach, pouliční umelci.







No a miestna atrakcia Balcón de Europa, akási vyhliadka nad morom, ktorú takto pomenoval kráľ Alfonso XII. v roku 1885. Asi právom, pretože výhľad stade je naozaj impozantný a za dobrého počasia vraj vidieť až do Marbelly.





Kráľ tu má aj svoju sochu, tak sme sa s ním odfotili a dal som mu aj pusu, však si ju zaslúžil.



Vďaka svetoznámej jaskyni Cuevas de Nerja, ktorú sme nestihli navštíviť je Nercha jedným z najnavštevovanejších miest v celej Andalúzii.  Má 16 km piesočnatých pláži, z ktorých najkrajšia je pláž Buriana dlhá 800 metrov. Blízko mestečka sme objavili aj starý akvadukt Áquila.



Blízko Nerji je i biela dedinka Frigiliana, vraj jedna z najkrajších v Andalúzii. Veľmi sa nám páčila,  bola však umiestnená v poriadnom kopci a hoci úzke uličky poskytovali i chládok, podvečerné slnko tam pálilo ako o život. Uvažoval som o tom, že nakrajšie to tam môže byť podvečer, keď už slnko zapadne a biele domčeky začnú svetielkovať umelým svetlom z okien a pouličných lámp.





Navštívili sme aj letovisko Marbella a prístav Puerto Banúz, ktorý vraj patrí slávnym a bohatým. Bolo vidieť, že to tu hýri luxusom. Luxusné jachty, drahé autá, značkové predajne, upravené pieskové pláže. Len tie ceny....kopček zmrzliny nás tu napríklad vyšiel na 3,50 Eur. Po dvoch hodinkách sme mali dosť luxusu, žiadnu celebritu sme nevideli a ak náhodou áno, tak sme ju nespoznali rovnako ako ona nás.







Ešte som sa na rozlúčku odfotil s Ferrari a vybrali sme sa do vnútrozemia navštíviť mestečko Ronda postavené na útesoch. Je známa aj svojou býčou arénou.







Naše malé autíčko Ford Ka začalo mať na spiatočnej ceste problémy. Jazda sa stávala trhanou, motor strácal výkon a začala nám svietiť i kontrolka signalizujúca chybu motora. Radšej sme ju pred cestou do Granady vymenili v požičovni za väčší Ford Focus.

GRANADA A ALHAMBRA

Cieľom našej ďalšej cesty bolo historické mesto Granada so slávnym červeným hradom - Alhambrou. Niekedy v 9. storočí n.l. túto stredovekú pevnosť vybudovali Maurovia na strategickom mieste. Bolo to v čase, keď mocenské postavenie islamu v Španielsku ohrozovalo prenikanie kresťanov. Neskôr s príchodom dynastie Nasridovcov sa stala kráľovskou rezidenciou a nasledoval jej zlatý vek poznačený výstavbou prekrásnych palácov a záhrad. Mnohí ju nazývali rajom na zemi. Po dobytí Alhambry kresťanmi v roku 1492 bola jej časť zničená, zároveň sa však vybudovali ďalšie pozoruhodné stavby. Napoleon sa snažil vyhodiť celú pevnosť do povetria, zmrzačený vojak však jeho úmysel prekazil znehodnotením výbušnín a zachoval tak Alhambru pre ďalšie generácie.



Predražený zájazd do Alhambry organizoval aj náš hotel (75 € na osobu). My štyria by sme spolu zaplatili za túto pýchu Španielska „smiešnych“ 300 Eur. Pritom vstupné, ako sme neskôr zistili na mieste, bolo len 13 € a samotné mesto bolo vzdialené len hodinku jazdy. Oplatilo sa nám teda požičať auto a ísť na vlastnú päsť.
Hotelový delegát nás tiež varoval, že vstup do Alhambry sa objednáva cez internet vopred, že lístok obsahuje presnú hodinu vstupu atď. Zariskovali sme a prišli sme k pokladniam na blind o 8,20 hod.  t.j. 10 minút pred ich otvorením. Lístkov bolo nadostač a hneď sme sa dostali dnu. Pohyb vo vnútri pevnosti je voľný, časenka je len na vstup do maurského Palacio Nazaries. Ale Palác bol nádherný. Je to jedna z najkrajších arabských stavieb v Európe. Všetko je tu premyslené do najmenších detailov, záhrady, architektúra, ornamenty na stenách.













Potom sme si prezreli citadelu Alcazaba s krásnymi výhľadmi na samotnú Granadu. Okrem ďalších stavieb a palácov za zmienku stoja predovšetkým prekrásne záhrady Generalife (v preklade architektova záhrada).









Bol to jeden z najhorúcejších dní, aké  sme tu v Andalúzii zažili. Náš plán navštíviť i 3 500 m vysoké blízke hory Sierra Nevada stroskotal na opare (hory takmer nebolo vidieť).

Čo dodať na záver? Andalúziu je treba zažiť a možno sa tam aj vrátiť...

Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre !

ľudom sa článok páči