Expedíciu do švajčiarského Zermattu sme plánovali už rok predtým, žiaľ dážď nám pokazil plány a na poslednú chvíľu sme museli stornovať zajednané chaty. V roku 2011 nám to však vyšlo. Babie leto bolo neuveriteľne dlhé a miestne webkamery veštili, že  je tam krásne. Po nočnej jazde cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko sme odparkovali auto na Ottawane (2216 m). Ako sme sa štverali autom na Ottawan z auta sme mohli obdivovať do červena sfarbený Matterhorn. Krása, ktorá nám vyrážala dych.




Ottawan je malá osada s niekoľkými chatami a možnosťou bezplatného zaparkovania auta v údolí nad obcou Täsch. Možno Vám pomôžu súradnice parkoviska v Ottawane:

46° 03´29,92" N
7° 48´39,54"  E

Zaparkovať sa dá aj na zberných parkoviskách v Täsch, tam je to ale platené a z Ottawanu začnete túru z vyššej nadmorskej výšky, čo tiež nie je na zahodenie.  Našim cieľom bola chata Fluhalp ku ktorej bolo treba prejsť z Ottawanu dobre značenú cesu Eugopaweg (vid červená cesta spájajúca tri čierne guličky na mapke dole). Europawag je plná nádherných výhľadov na Zermatt a Matterhorn.












Mestečo Zermatt leží na úpätí Matterhornu. Dostanete sa tam len vlakom z Täsch, alebo elektormobilom. Autá so spaľovacími motormi tam prístup nemajú. Švajčiari si vedia chrániť svoje poklady.








Odtiaľto už vidno jazero Stellisee s chatou Fluhalp, kde strávime nasledujúce dve noci (chata je vľavo hore na konci cestičky).




Mali sme ťažké batohy s výbavou na 4 dni. Hlavne pitná voda a naša fotovýbava zvyknú vážiť viac, než by bol niekto ochotný vláčiť. Moji priatelia sa držali pôvodného plánu a zamierili najskôr zložiť batohy na chate a až potom pokračovať pešo na Rothorn (hora nad chatou). Ja som sa radšej vyviezol vysutou lanovkou zo Sunneggy na Rothorn, kde som ich čakal niekoľko hodín. Rozhodne som to neľutoval. Do sýta som sa nabažil nádherných pohľadov na najkrajšiu horu sveta a okolité ľadovce.





Chlapci dorazili včas aby stihli podvečerné divadlo. Takto sa nám sfarbila najvyššia hora Švajčiarska a druhá najvyššia hora v Európe Monte Rosa:





A toto je moja fotka večera:


Blbli sme ešte dlho po západe slnka a za svetla čeloviek sme sa vracali na chatu:



Nasledujúce ráno sme sa chystali nafotiť východ slnka pri jazere Stellisee. Hlavne kôli tomu sme sem prišli a tomuto cieľu som podriadil aj výber chaty. Stano sa rozhodol vybehnúť nad ránom znovu na Rothorn a loviť svetlo tam. Ja s Jankom sme čakali pri jazere a urobili sme dobre:




A toto je fotka, ktorá získala cenu Grand Prix fotosúťaže Travel Photo 2012:




Neskutočná nádhera, akú človek môže zažiť na horách len málokedy.




Neskôr, keď už sa dobré svetlo stratilo, vrátili sme sa na chatu. Mať takýto výhľad aj z okna môjho domu - čo by som za to dal?










Okolo obeda sme sa vyviezli za Stanom lanovkou na Rothorn. Svetlo už bolo ploché, blížilo sa poludnie. Len tak dokumentačne sme urobili pár fotiek:




V pozadí za mojimi kamarátmi je Oberrothorn, kam sme sa chystali vystúpiť popoludní a zostať tam do západu slnka.





Pár slov o hore hôr. Matterhorn / Monte Cervino / Mont Cervin (4478 m n.m.) je jedným z najkrajších vrcholov v Alpách a možno aj na svete. Bol posledným z alpských štvortisícoviek, ktorú horolezci dobyli. Už na pohľad vzbuduje úctu a rešpekt. V súčasnosti je už veľmi frekventovaným vrcholom, ktorý zdolávajú skúsený vysokohorskí turisti. Na výstup je potrebná základná horolezecká výbava a hlavne dobrá kondícia. Väčšinou sa začína aklimatizáciou zdolaním niektorej okolitej štvortisícovky. Zvyčajne sa zo Zermattu vystupuje na chatu Hörnli-hütte (3260 m n. m.)  a stade na vrchol. Nebezpečná je lámavá skala, padajúce kamene a sviatoční lezci.






Na Oberrothorn (3414 m n.m.) sme vyliezli príliš zavčasu. Do západu slnka zostávalo niekoľko hodín, ktoré sme trávili odpočívaním a obdivovaním scenérie navôkol.















Žiaľ západ slnka nebol tak pekný ako včera a tak nezostávalo nič iné, len zasa za svetiel čeloviek kráčať dolu na chatu. Skoro sme ju v tej tme nenašli.




Pri našej chate som ešte skúsil urobiť nočný záber s veľmi dlhým expozičným časom:




Na druhý deň ráno nás prekvapil dážď. Predpoveď počasia tiež neveštila nič dobré a tak sme s ľútosťou museli oželieť ďalšie dva dni fotenia a pomaly sa pobrať do Zermattu. Tam nás okolo obeda zastihol poriadny lejak. 








Mali sme v pláne ešte fotenie pri ďalšom jazere Riffelsee.  Žiaľ nevyšlo to a počasi nám neprialo ani o rok keď sme sa tam po ceste z Francúzskych Álp zastavili. Ale i tak to bola nezabudnuteľná expedícia.




Miro Sabo Ďakujem za návštevu aj komentár 2014-06-29 17:07:15

Marta Cernicka strucne, vystizne, pekneM 2014-06-22 21:18:30

ľudom sa článok páči