Pre mňa asi najkrajšie a najzaujímavejšie mesto Európy. Má úžasnú atmosféru, všade čisto, dokonca i v metre, ktoré nie je preplnené ako napríklad to parížske. Krásne parky s množstvom zvierat, historické monumenty, moderné atrakcie, pouliční umelci, mnohé múzeá ako i všetky WC zdarma. Dokonca sa všade dohovoríte po anglicky, čo ma prekvapilo :)

Do Londýna sa lieta z Bratislavy Ryanairom na letiská Luton, alebo Stansted. Obidve sú vzdialené približne rovnako – asi 60 km od Londýna, takže je nutné počítať s dodatočnými nákladmi na cestu z letiska do Londýna.  My sme pristáli na letisku Stansted a pre prepravu na Victoria Station sme si vybrali autobus spoločnosti National Expres. Spiatočný lístok stál 17 libier. V letiskovej hale o pozornosť cestujúcich súperí viacero prepravcov, takže máte na výber a je možné cestovať i vlakom, ktorý je však asi dvojnásobne drahší.




Dopredu sme mali rezervované ubytovanie v hoteli Cherry Court Hotel, asi 2 minúty pešo zo stanice Victoria Station. Poloha bola výborná, pretože bez blúdenia, strácania času cestovaním sme sa prakticky ihneď po príchode do Londýna zložili na hoteli a mohli sme sa vydať na objavovanie Londýna.  Izbička bola malá, ale čistá. WC a sprcha boli na izbe, rovnako satelitný TV, kanvica, sáčky s čajom, kávou a cukrom čo bola výhoda. Každé ráno nás na izbe čakal i košíček  s ovocím, džúsmi a cereálnymi tyčinkami. Z negatív musím spomenúť slabo tečúcu vodu (domáci na náš šetrili) a tiež nepochopiteľnú prirážku 5% za platbu kartou pri záverečnom vyúčtovaní. Určite sa  v Londýne dá nájsť i lacnejšie ubytovanie, my sme však za výbornú polohu a čistotu boli ochotní zaplatiť požadovaných 65 libier za noc a izbu.   




Pretože sa nám už neoplatil kúpiť celodenný lístok Travel Card (7 libier za metro, autobus), tak sme si pre prvé popoludnie a večer vybrali miesta dosiahnuteľné pešo z nášho hotela. 




Po ulici Victoria sme prešli popri Westminsterskej katedrále (najväčší katolícky kostol v Londýne).




Pokračovali sme  k Westminster Abbey (Westminsterské Opátstvo).  Chrám bol zvonku naozaj nádherný, váhali sme či si vystáť radu a zaplatiť 17 libier za vstup. Na tabuli sme sa však dočítali, že v sobotu ráno je tam bezplatný vstup na nejakú Holy Communion, tak sme sa rozhodli vrátiť sa v sobotu ráno a pozrieť si aspoň interiér chrámu.  Na druhý deň však do opátstva vpúšťali len ľudí, ktorí tam išli na spoveď. Nemali sme chuť skladať účty predstavenému anglikánskej cirkvi a tak nám nezostalo nič iné len sa pofotiť pred kostolom. 




Čo ma trošku nemilo prekvapilo, ale týka sa to rovnako i Paríža, bol čulý dopravný ruch okolo najznámejších pamiatok mesta. O čo krajšie je to v Prahe, kde pešou zónou prejdete z Václaváku na Staromestské námestia a odtiaľ cez Karlov most až na Hradčany.  Až raz budem starostom Londýna, tak určite zakážem dopravu v centre mesta :o)

Hneď za Westminsterským Opátstvom sa nachádza  ďalšia významná stavba – Westminsterský Palác, čiže Parlament.  Nádherná budova na brehu Temže so známou zvonovou vežou Big Ben patrí k najznámejším symbolom Londýna. Pozreli sme si ju len zvonku, pretože už bolo neskoré popoludnie a vstup dnu nebol možný. Trošku som to ľutoval,  lebo som sa kdesi dočítal, že zvon Big Ben si môžete pozrieť  dokonca i bezplatne. Asi najkrajšie pohľady na parlament sa ponúkajú z blízkeho mosta westminster Bridge  a z náprotivného brehu. Urobili sme pár fotiek a naplánoval som si prísť opäť i na večerné fotenie.  




Londýnske Oko

Londýnske Oko je akousi Eiffelovkou Londýna. Otvorili ho pri príležitosti Nového roku 2000. Tvorí ho niekoľko kabín (tuším 32), do ktorých sa vojde po 25 ľudí. Za polhodinu sa raz otočí okolo svojej osi a za tento zážitok zaplatíte asi 19 libier. My sme si zakúpili balíček Oko + Madame Tussauds vopred cez internet a ušetrili sme oproti oficiálnemu cenníku 30%. Pred nastúpením sme absolvovali kontrolu batožiny, kde mi chceli zadržať môj Gorrila flexibilný statív. Nakoniec zasiahol jeden černoch z ochranky, ktorý tú vecičku asi poznal a pustili nás s ňou na palubu. Výhľady z Oka sú pekné, hlavne na Parlament, Buckinghamský Palác, nevyrovnajú sa však pohľadom, ktoré sme videli nasledujúci deň z vyhliadok z Monumentu, alebo z kupoly St.Paul katedrály. A svoje robí i to, že ste „za oknom“.  Skonštatovali sme, že Eiffelovka bol určite väčší adrenalín. Súčasťou vstupenky bola i 4d projekcia. Bol som zvedavý aký už len môže byť ten „štvrtý rozmer“.  Predstavenie trvalo len cca 10 minút, ale úplne nás dostalo.  Okrem tradičného 3d cez okuliare sme cítili vône, pršalo na nás, fúkal vietor.... fakt super zážitok. 



  

Po Westminster Bridge sme sa vrátili do centra Londýna a významnou vládnou ulicou  Whitehall sme sa pobrali k najznámejšej londýnskej adrese Downing Street 10, kde je sídlo premiéra. Ulica bola zamrežovaná ako následok pokusu o atentát spred rokov, tak sme si aspoň pozreli premiérovu ochranku.  



Pocítili sme aj pravý londýnsky dážď, alebo skôr mrholenie, našťastie jediné z nášho pobytu, hoci  Iľko predpovedal tých prehánok ďaleko viac.  Kúsok od premiéra sa nachádza zámok s veľkou plochou pre  Horse Guard Parade. Odfotili sme sa s kráľovskou strážou, pozreli sme si plochu, kde sa každé ráno koná výmena konskej stráže. Boli tu postavené tribúny pre blížiacu sa olympiádu (mal by tu byť plážový volejbal).  Odtiaľto bol len kúsok k najznámejšiemu londýnskemu námestiu Trafalgar Square, ktoré ma trošku sklamalo. Socha admirála Nelsona na vysokom podstavci a so štyrmi levami tam síce stála ako som očakával. Okrem toho však nič zaujímavé. Žiaden život, pouliční umelci, skrátka nič čo by som čakal od podvečerného trafalgaru. Tak som sa aspoň vyškriabal na   jedného z levov a dal sa zväčniť. Bola to dosť fuška musím povedať.  




Cez reprezentatívnu ulicu The Mall sme sa vybrali smerom k Buckinghamskému Palácu. To už bolo šero tak sme hádali, ktorá z budov bude Clarence House – sídlo princa Charlesa a jeho manželky Camilly. Našli sme ho podľa búdiek pre kráľovskú stráž a pár zvedavých turistov, ktorí boli vo vytržení,  keď zbadali limuzínu, ktorá práve prišla na nádvorie Clarence House.

Pred Buckinghamským Palácom to žilo.... asfaltovalo sa, stavali sa tribúny pre olympiádu. Dosť nám to pokazilo fotky, ale nič sme s tým nenarobili. Unavení sme sa okolo desiatej večer dostali na hotel a zaspali spánkom spravodlivých.




2.deň


Pôvodný plán ísť loďou do Greenwichu sme zamenili za cestu metrom smerom k Tower. Londýnske metro je špecifické tým, že smer nie je označovaný poslednou zastávkou tak ako napr. v Prahe, ale svetovou stranou. Takže vždy si treba uvedomiť, či chcete ísť na nástupište Westbound, Eastbound atď. Nás poslal  železničiar, ktorého som sa spýtal na smer Tower presne na opačný smer – možno anglický žartík. Tak sme sa trochu povozili,  pomotali a napokon dostali k pevnosti Tower of London.  Vstupné bolo vskutku symbolické 20 libier na osobu (cca 1800 Sk za nás dvoch).  Rozhodli sme sa Tower len obísť a prejsť sa po Tower Bridge, ktorý bol doteraz pre mňa symbolom Londýna.  Je neuveriteľné, že už v roku 1870 dokázali vyvinúť mechanizmus, ktorý dokázal sklápať most, aby sa pod ním mohli plaviť lode.









Pozreli sme si obe nábrežia v okolí mostu t.j. St.Katherin´s Dock an Butler´s Wharf a našli vhodné miesta kam som sa plánoval vrátiť kvôli foteniu večerného Tower Bridge. Peknou prechádzkou cez nábrežie a London Bridge sme sa dostali do mesta mrakodrapov City. Vystúpili sme vyše 300 schodov na vyhliadku The Monument. Vstupné nebolo vysoké a za ten výhľad to naozaj stálo.  Trošku ma hnevala oceľová sieť s hustými okami, ktorá bránila foteniu, ale samovrahom treba klásť polená pod nohy aj na Monumente.  



Z mrakodrapov naokolo nás zaujala známa uhorka, ktorú sme si obzreli aj zblízka (vid.dole HDR fotky) a potom úplne nový mrakodrap Črep na druhej strane rieky, ktorý bol tesne pred dokončením. S výškou 310 m sa stane najvyššou budovou EÚ. Ale už teraz sú vo výstavbe budovy, ktoré ho o pár rokov tromfnú (najbližšie budova v štrvti Le Defence v Paríži).





Na to, že sme mali celodenný lístok sme dnes prešli kopec kilometrov pešo, ale zorientovať sa v tej ich autobusovej doprave bol celkom oriešok. Pokusne sme nastúpili na jeden, ktorý nás klasicky viezol práve opačným smerom ako sme plánovali, tak sme radšej vystúpili a prešli pár ulíc k Royal Exchange a Bank of England zase po vlastných. Budovy to boli honosné, v Londýne takých bolo väčšina, štvrť bola ale takto cez víkend dosť vyľudnená.  



Ako inak ako pešo sme prešli k St.Paul Cathedrale. Bola nádherná, škoda len že tam bol zákaz fotiť. Vstupné bolo tuším 15 libier, ale stálo to za to, rovnako i pohľad z kupoly, na ktorú sme vystúpili po viac než 259-tich schodoch.  Kupola katedrály je tak významnou stavbou, že zákonom je nariadené, aby všetky okolité stavby boli nižšie a nezacláňali výhľad naňu. Konal sa tu i sobáš princeznej Diany a princa Charlesa. 

















Z kupoly sme videli pešiu zónu vedúcu na Millenium Bridge. Tento most pre peších otvorili na prahu tisícročia a hneď na druhý deň ho museli na niekoľko mesiacov zatvoriť, pretože nezvládal nápor peších zvedavcov. Most ponúka krásne pohľady na katedrálu a celkom živo bolo aj na druhej strane mosta pri galérii moderného umenia Tata Modern. Dnu sme nešli, potešili sme sa kúskami pouličných umelcov a prepravili sme sa k covent Garden Marketu. Tam to pouličnými umelcami doslova žilo, rovnako trhovníkmi ponúkajúcimi suveníry od výmyslu sveta. 










Vychutnali sme si jazdu Double Deckerom a z poschodia sme sledovali ruch na nákupnej ulici Oxford Street. 



Vystúpili sme pri Marble Arch (bývalé popravisko, kde denne popravovali 24 trestancov) a zamierili sme do Hyde Parku. Bolo poriadne chladno a v známom Speaker Corner nebolo nikoho, kto by sa chcel predvádzať rečnením. 





Blížil sa čas večera, a tak sme sa metrom zaviezli k Londýnskemu Oku. Pohľady na vysvietené Oko, Parlament, Big Ben stáli naozaj za to. 









Neviem či to bol dobrý nápad, ale vrátili sme sa ešte metrom do centra, prešlli sme sa Čínskou štvrťou, hľadali v záplave rôznych indivíduí, čo sa tu potulovali známe Soho a Picadilly Circus. To rušné námestie  so sochou Amora nás moc nenadchlo. Padla veta, že asi by bolo zmysluplnejšie celý život pásť kravy, ako žiť na tomto mieste....




3.deň

Tretí – nedeľný deň bol v znamení výmeny stráží, parkov, zámkov a múzea. Začali sme ho prechádzkou cez Green Park k palácu St.James, ktorý je dodnes oficiálnou rezidenciou kráľovskej rodiny a miestom, ktoré využíva hlavne princ Charles s Camillou z blízkeho Clarence house na organizovanie večierkov. 









Odtiaľ viedli naše kroky cez nádherný St.James park k Horse Guards Parade, kde bola o desiatej výmena konských stráží. V nedeľu sa dá stihnúť jednak táto výmena a potom i výmena stráží pred Buckinghamským palácom naplánovaná na 11,30 hod. Obe parády boli krásne, ale veľmi zdĺhavé. Tak som pochopil, čo znamená, keď niekto “ robí ceremónie“.  Hlavne tá pred Buckinghamom, na ktorú sa prišlo pozrieť stovky zvedavých turistov trvala min. hodinu.   Občas  nejaký veliteľ čosi vyštekol, potom ktosi prešiel z jednej strany dvora na druhú, a tak stále dookola. Akoby nestačilo prísť, spýtať sa či Betka dobre spala a nič zvláštne sa počas služby neudialo :o)
 










Obchodný dom Harrods

Jeden z najluxusnejších obchodných domov na svete v sebe ukrýva 330 obchodov a viac ako milión štvorcových metrov nákupnej plochy. O zákazníkov sa tu vraj stará vyše 5000 zamestnancov.


Natural History Museum

Prírodopisné múzeum je jedno z najslávnejších múzeí na svete. Obsahuje asi 70 miliónov predmetov. Je známe zbierkou kostier dinosaurov. Kostra dipolodoka tvorí významnú dominantu pri vstupe do múzea. Vstup je zdarma rovnako ako do ďalších hlavných londýnských múzeí a zdarma je aj fotografovanie. Múzeá sú v Londýne financované z tržieb za hazardné hry. Máme sa z čoho poučiť...









Royal Albert Hall

Neprehliadnuteľná stavba s oválnym pôdorysom a veľkou sklenenou kupolou, ktorú venovala pamiatke svojho manžela Alberta kráľovná Viktória. Bola otvorená v roku 1871. V hľadisku je 7000 miest. V roku 1977 sa v hale konal záverečný koncert skupiny ABBA. Za halou sa v Kensingtonských záhradách nachádza pamätník princa Alberta. Musel asi doma sekať dobrotu, keď si ho Viki takto po jeho smrti uctila :o)

 




Kensingtonský palác

Kensingtonský palác sa nachádza v rozľahlých Kensingtonských záhradách. Je to kráľovská rezidencia. Pred rokmi to bolo sídlo princeznej Diany. Vraj to tam nemala moc rada a cítila sa v paláci ako vo väzení. Palác sa nedávno stal sídlom Princeznej Kate a princa Williama. Kate je s palácom obklopeným krásnymi záhradami  a plným služobníctva spokojná. Snáď jej tá idylka s Williamom vydrží čo najdlhšie. 





Znovu v centre Londýna





Obľúbené večerné fotenie:













4.deň

Múzeum voskových figurín

Madame Tussauds sa za mladi naučila u svojho zamestnávateľa Philipa Curtisa ako pracovať s voskom a robiť masky. Počas Francúzskej revolúcie vyrábala masky popravených aristokratov a len len, že nepopravili aj ju. Po smrti Curtisa v r.1802 presťahovala svoju výstavu voskových figurín do Anglicka.

Múzeum voskových figurín treba rozhodne zaradiť do programu pri návšteve Londýna. Okrem samotných figurín je super aj sprievodný program, 3D kino, jazda podzemným vláčikom kde za pár minút prebehnete celú históriu Anglicka.











A to je záver. Dúfam, že som Vás inšpiroval. Ak ste sa dostali až sem a ak sa Vám reportáž z Londýna páčila, kliknite prosím na LIKE vpravo hore na začiatku článku.

Zuzana Šimkova Super 2016-12-04 13:46:47

Jusew Prekrasne 2016-03-08 22:40:51

miro sak like treba dat dole 2015-11-24 21:57:18

ľudom sa článok páči